Mikuláš na na všetky deti príde zase pozrieť 6. Decembra 2015 na tradičnom stretnutí slovenských rodín vo Fortlawn Park, Dublin 15 medzi 15:00 a 18:00.

Mikuláš si s detičkami zatancuje a nechá ich aj súťažiť. Pekné básničky a pesničky budú odmenené a neposlušníkom Mikuláš dohovorí, aby sa polepšili.

Prihlášky posielajte na oblacik@slovakcentre.ie. Uviesť treba meno dieťaťa, vek, meno rodiča a tel. cislo na rodiča.
Prosíme o rýchle prihlasovanie, nakoľko máme obmedzený počet miest. Mikuláš má tento rok len malý kôš na dobroty. Podrobné info Vám pošleme v odpovedi na Váš prihlasovací email. 

Slovenský školský zákon poškodzuje nie len Slovákov žijúcich v zahraničí, ale v konečnom dôsledku aj samotné Slovensko.

Rôznorodosť výkladu tzv. Školskeho zákona platného v SR privádza do rozpakov nejedného rodiča vychovávajúceho svoje dieťa/deti mimo územia SR.

Zatiaľ, čo jeden tvrdí, že deti žijúce mimo územia Slovenska musia dieťa riadne zapísať do slovgenskej zakladnej školy, ak majú vedený trvalý pobyt na Slovensku, a následne musia každoročne absolvovať preskúšania na kmeňovej škole na Slovensku z predmetov, ktoré veľkodušne stanoví pán riaditeľ/pani riaditeľka.
Druhý zase zastáva názor, že jeho dieťa na Slovensku nežije, dlhodobo sa zdržiava a „pobýva“ na území mimo SR, teda má trvalý pobyt mimo SR a teda sa na dieťa spominaný „archaický zákon“ nevzťahuje. Ano, dovolim si použiť výraz „archaický zákon“, nakoľko aj napriek novele tohoto zákona v roku 2008 (c.245/2008 Z.z.), došlo len ku drobným kozmetickým úpravám, ale v podstate sa slovenské školstvo riadi zákonom z čias krutej totality v roku 1984.
Pripomeňme si vybrané ustanovenia tohoto zákona.

Na základe paragrafu č.19, ods.(1) nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky a podľa ods.(2) toho isteho paragrafu je povinná školská dochádzka desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, k ktorom žiak dovŕši 16. Rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Paragraf 20 nám objasňuje, ako má dochádzať k plneniu školskej dochádzky a tu by som sa pozastavil pri dvoch odsekoch:
ods.(4) hovorí, že základná škola pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky vyžaduje osobné údaje: (a) meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, miesto narodenia, národnosť, štátne občianstvo, trvalé bydlisko dieťaťa. (b) meno a priezvisko, adresu zamestnávateľa a trvalé bydlisko zákonných zástupcov.
ods.(5) stanovuje, že žiak plní školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, v ktorom má trvalý pobyt, ak zákonný zástupca nevyberie pre svoje dieťa inú základnú školu.
Dôležitým je paragraf 23, ktorý pojednáva o formách „Osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky, kde by sme sa mali pozrieť na dva odseky: Ods.(b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky; a ods.(e) individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základných skôl.
Následne v paragrafe 25 je stanovená povinnosť vykonať preskúšanie detí plniacich si povinnú školskú dochádzku v zahraničí.
 
Zastaralý systém preskúšavania podnecuje odpor detí i rodičov ku Slovensku...
Slováci žijúci v zahraničí vedú svoje ratolesti k láske ku Slovensku, slovenskej kultúre, zvyklostiam a tradíciám, lebo su hrdí na to že sú Slováci a chcú aby ich deti poznali nie len Slovensko, ale aby vedeli aj písať, čítať a hovoriť po slovensky. Slovensko evidentne túto snahu nevidí, alebo ju ignoruje, pretože namiesto podpory bezplatných vzdelávacích centier v zahraničí (nemyslím  súkromné školy, ani iné komerčné subjekty) znechucuje svojou vnútroštátnou legislatívou nie len rodičov, ale hlavne deti.

Potom niet divu, že deti získavajú odpor ku Slovensku, lebo Slovensko si spájajú deti s tým, že raz ročne (prípadne na prvom stupni raz za 4 roky) sa musia podrobiť preskúšaniu z predmetov, ktoré im vyberá úplne cudzí človek, ktorý nestrávil ani pol dna oboznamovaním sa so študijnými výsledkami týchto detí v zahraničí.
Náklady na doučovanie, ušlá mzda rodičov v dobu preskúšania, aleb i nemalé cestovné náklady sú len zlomkom oproti stresu, ktorému sú takto deti nezmyselne vystavované, keď musia podstupovať preskúšania v absolútne cudzom prostredí, pedagógmi, ktorí sa nezaujímajú o ich študijné výsledky v zahraničí, ani o ich silné a slabé stránky, aby si žiaka vedeli nejako vyprofilovať. Tu si pripomeňme literu toho istého zákona, paragraf c.144, ods. (1), písm.(e) každé dieťa, žiak i jeho zákonný zástupca majú právo na individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu stanovenom zákonom.

Základné školy na Slovensku dostávaju financie z rozpočtu Ministerstva školstva i na základe počtu zapísaných žiakov a teda niet sa čo čudovať, že riaditelia škôl si „naháňajú dušičky“, pretože netreba mať ani základné vzdelanie ukončené, aby sme si spočítali, že ak taká „kmeňová škola“ na Slovensku má zalistovaných napríklad 500 žiakov, z toho len 100 žiakov žije v zahraničí potom je to pre školu výhoda mať reálne 400 žiakov, ale brať dotáciu na 500 žiakov.

Školský zákon platný na Slovensku je kontraproduktívny a nereflektuje skutočnostiam, že žijeme v 21. Storočí, sme členským štátom EÚ a na rozdieľ od čias komunizmu máme garantovanú slobodu pohybu a nakoniec sa so svojimi deťmi môžeme rozhodnúť v ktorej krajine budeme žiť. Tento zákon a každá vláda, ktorá nepresadzuje zastavenie nezmyselne nastaveného preskúšavania založeného na trvalom pobyte dietaťa, sú zodpovední za to, že rodičia odhlasujú trvalé bydliská a že deti získavajú odpor k vlasti ich rodičov, alebo ku svojej vlasti, v prípade že sa ešte narodili na Slovensku. Je to predsa proti zdravému rozumu, aby Slovák žijúci niekoľko rokov v UK, USA, Kanade, Írsku, Austrálii, či kdekoľvek inde mal od svojej vlasti nôž na krku, že alebo odovzdá svoj občiansky preukaz, alebo sa jeho deti budú musieť zapísat v jednej zo základných škôl na Slovensku.

Míľa pre mamu je oslavou Dňa matiek organizovanej Úniou materských centier v Bratislave. Každý rok sa táto oslava koná v predvečer Dňa matiek na Slovensku. Tento rok sa okrem 53 miest na Slovensku zúčastnilo aj Srbsko, Česko, Anglicko a po štvrtý krát aj my – Slováci žijúcich v Írsku.

Počas tejto skvelej akcie boli pripravené súťaže pre deti (nosenie vajíčok na lyžičkách, skákanie vo vreci, nosenie vrecúška na hlave, hádzanie loptičiek do vedierka alebo skákanie s priviazanou nožkou o maminu či tatina). Deti si taktiež mohli pripraviť pohľadnicu pre maminku, ci zahrať sa s drevenými puzzlami alebo plastelínou.
Aj napriek hokejového zápasu Slovenska proti Fínsku sa tejto oslavy zúčastnilo 70 ľudí, čo je naozaj úctyhodné číslo.

Celá táto sláva sa konala v Komunitnom centre na Fortawn Park, v Dubline 15, kde sa konávajú pravidelné stretnutia Obláčika, na ktoré Vás aj touto cestou pozývame.